Zblízka

k stromom, poliam, knihám, ľuďom

  • Ja
  • moje
  • my
  • oni
  • Napíš
  • Zblízka
  • Živé vety

ako belorítky

7. júna 2020 Martuš Komentovať

vraciam sa na miesta,

kde v záhyboch nemocničných perín

hniezdia ženy

…

znova stojím vo dverách

a čakám na správu

o domácom podaní fraxiparínu

a rozprávam pani

vo veku mojej mamy

že to s mužom zvládnu

a ak nie,

zvládne to aj sama

…

počúvam o tom,

ako aj z pohľadu do zrkadla

ostávajú rany

…

a tá vo veku mojej babky

už len vecne spomína,

koľkokrát spadla

a čo ju stále ženie

…

rozprávam

počúvam

rozprávam

a vraj sa ma dobre počúva…

…

hej, celá ja…

a vo vnútri bordel od strachu,

čo sa ako tie belorítky

do mňa vracia a stavia pevnosť

z plytkých rečí

horkých slín

a sračiek,

čo nie sú o šťastí

…

myslím na všetky tie ženy

chytené do nemocničných perín

ako do pascí

a viem,

že ani mňa to vlastne už nikdy úplne

nepustí

Zaradené do: my

« predsa(jedno)vzatie
Mama? »

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Copyright © 2023 · Ambiance Pro Theme on Genesis Framework · WordPress · Log in

Chcete dostávať najnovšie články medzi prvými?
Zadajte svoj email nižšie a nechajte si posielať nové články z blogu zblizka.sk pohodlne do vašej schránky.