Cesty vedú tam aj späť, milión miest núka svet*

(Obchodné) nábrežie

a kŕdle dám.

Občas to ktorejsi pristane.

Leto v kostýme

jesene

predbieha dobu

a núti utekať.

Mňa si raz vzal

na ostrov z ďatelín.

Odvtedy sa ma tlkot mesta

netýka.

S odstupom končiacich návštevných hodín

si miesto detí a teba

v (mojom) meste

fotím

suché steblá

toho jesenného leta.

*no len jedno nám zlomí hlas … je to mesto, čo je v nás /Komajota – Mesto v nás/