Je po prázdninách.
Dni s nimi sa minuli
ako bublinky z fólie pod ich tridsiatimi prstami.
Už rozpínajú krídla.
Vyrástli
a ich brázdy sú hlbšie,
brehy našich vrások strmšie.
Už nik z nás nevie,
koľkokrát a koho rukou
toto leto
puklo srdce
praskli nervy
spľasli ideály.
Vďaka za všetky dotyky preváži.
Znova sa vzdialim
a budem svietiť na stráži
a budem ich hlad(k)ať
okom
foťáka.
*S touto sériou fotografií som prvýkrát opustila online svet a ukázala svoje myšlienky a zachytené momenty verejnosti aj odbornej porote na akcii Foto v záhrade 2019. Uspela som pred verejným aj odborným publikom. A tak idem ďalej. Trochu viac veriaca. Sama sebe. Ďakujem.
Pridaj komentár