Je po prázdninách.
Dni s nimi sa minuli
ako bublinky z fólie pod ich tridsiatimi prstami.

Už rozpínajú krídla.
Vyrástli
a ich brázdy sú hlbšie,
brehy našich vrások strmšie.

Už nik z nás nevie,
koľkokrát a koho rukou

toto leto
puklo srdce

praskli nervy

spľasli ideály.

Vďaka za všetky dotyky preváži.
Znova sa vzdialim
a budem svietiť na stráži

a budem ich hlad(k)ať

okom
foťáka.
*S touto sériou fotografií som prvýkrát opustila online svet a ukázala svoje myšlienky a zachytené momenty verejnosti aj odbornej porote na akcii Foto v záhrade 2019. Uspela som pred verejným aj odborným publikom. A tak idem ďalej. Trochu viac veriaca. Sama sebe. Ďakujem.
Pridaj komentár