M.: “..keď som smutná, chcela by som byť znova bábätko…”
m.: Ako ti rozumiem!
No slová útechy sa vzdali spomienkam,
ktoré už búšia na sluchy.
A telo trúchli
za chráneným územím objatia.
…
Jej oči ma vrátia do deja.
Hladkám a šepkám:
ty moja drobná
dospelá…”
Pridaj komentár